Slovo drezúra je francúzskeho pôvodu- dressage znamená pôvodne vztýčiť, prenesenom význame cvičiť zvieratá. Každý jazdecký kôň by mal absolvovať základy drezúry. Prvé známky o výcviku koní môžte nájsť vo spisoch gréckeho filozofa, historika a vojvodcu Xenofónta ( žil približne 430-535 p.n.l.). (Ide o spisy Hipparchikos- O povinnostiach veliteľa jazdy a Peri hippikés- O jazdectve.) Xenofón ako prvý označil jazdectvo za vedu a umenie. Jeho myšlienky boli inšpiráciou renesančným jazdcom v Utálii, ktorí oživili zásady "klasického" jazdeckého umenia. Na troch vyrástlo moderné umenie jazdy na koni. Klasická pravidla jazdy boli vtedy väčšinou udržované len armádou, v nich sa vyskytovali tiež najlepší, najdisciplinovanejší jazdci. Prvá drezúrna súťaž v 19. storočí bola vlastne určená na porovnávanie vlastností najlepšie vycvičených dôstojníckych koní.

Moderná drezúra: Moderná drezúra ako súťažný šport si vyžaduje presné prevedenie série niektorých prirodzených cvikov koňa v rôznom chode (krok, klus, cval) na určitých miestach presne vymedzené pravouhlej arény (drezúrny obdĺžnik). V nej sa skúša spôsoblivosť koní a jazdcov zo všetkých stupňov výcviku, od základného, až po vysokú školu či prípravu na Grand Prix alebo olympijské súťaže.

Súťažné úrovne sa rozdeľujú na: základný (Z), ľahký (L), a ďalej súťaže medzinárodnej úrovne: Sankt Georg (Sv. Jiří.) Intermediate I., Intermediate II., Grand Prix (GP), Grand Prix Special (GPS tzv. olympijské súťaže).

Každý cvik, pri stupni Grand Prix je ich dvadsať je hodnotený od 0 (nevyhovujúci) do 10 (vynikajúci). Drezúrne úlohy nižších stupňov až do stupňa S sa predvádzajú v drezúrnom obdĺžniku (aréne) v rozmeroch 40x20 m, vyššie stupne v obdĺžniku 60x20 m. Aréna je uprostred a okolo okrajov sú písmená, ktoré jazdcom naznačujú, kde ktorý cvik predvádzať. Pri predvádzaní najnižšieho stupňa sa predvádzajú len najjednoduchšie cviky. Na stupni "Z" je ich desať- jazdec napríklad začne na bodu A, kde vstúpi do arény, a pracovným krokom prejde stredovú čiaru bodu C, tam zatočí doprava a opäť pracovným krokom prejde body M-B-F. Medzi body F-D urobí polkruh s priemerom 10 m a vráti sa k bodu B. Kôň musí byť schopný nielen dokonalého pohybu dopredu, ale tiež do strán, musí vedieť skrátiť a predĺžiť krok vo všetkých troch chodoch. Na najvyššej úrovni musí zvládnuť i tie najťažšie cviky, ako je pirueta (pirouette), pri ktorej jeho zadné nohy zostanú v cvale, takmer na mieste, zatiaľ čo telo sa otáča; pasáž (passage), vznosný, krátky klus; piaf (piaffée), klus na mieste; jednoduchou zmenou nohy v cvale bez vkladania klusových krokov; preskok (changament) , keď kôň mení v cvale vo fázy výnosu. V drezúre patria aj prvky, ktoré sa v súťažiach nepoužívajú. Ide o tzv. cviky vysokej španielskej klasickej školy:

Drezúra na vrcholovej úrovni dostatočne zaťažuje koňa aj jazdca jak fyzicky, tak psychicky, a preto je nutné koňa pre drezúru starostlivo vybrať. Na každom stupni výcviku by kôň mal byť hodnotený podľa pravidelnosti a uvoľnenosti jeho chodov, poslušnosti, rovnováhy a jeho ochoty zostať v každej situácii "na pomôckach". Jazdec alebo jazdkyňa sú hodnotení podľa toho, ako dokážu koňa ovládať a vykonať s ním prepísané figúry. Ak by hodnotil výkony jeden rozhodca, pozorujúci súťažiaceho z vonka arény od bodu C (jazdec vjazdí do arény vždy v bode A), mohol by ho nesprávne posúdiť. preto súťaže hodnotí päť rozhodcov, čo je dostatočnou zárukou objektívneho posúdení. Súťaže sa podľa náročnosti rozdeľujú na Prix St. George, Intermediate I. a II. a Grand Prix. Vrcholom sú olympijské súťaže.. Drezúra stredného stupňa náročnosti je tiež súčasťou prvého dňa v trojdennej súťaže všestrannosti (military).

"Freestyle": Stále rýchlejšie a rýchlejšie rastie záujem i o nové odvetvie drezúry - "freestyle", ktorá sa predvádza pri doprovode hudby. Okrem športového výkonu sa tu, podobne ako v krasokorčuľovaní, hodnotí body i umelecký dojem. Tento vývoj nie je len návratom k pôvodnému klasickému jazdeckému umeniu, jeho známky boli v drezúre niekedy hľadaním technickej dokonalosti, ale je tiež príťažlivým podnetom pre novou generáciu nadšencov.

Na drezúrnych pretekoch je možné postaviť drezúrny obdĺžnik v dvoch rozmeroch:
pre ľahšie úlohy, najmä na úrovni Z a L, sa u nás používa obdĺžnik s dĺžkou 40m a šírkou 20m. Ostatné úlohy sa jazdia na obdĺžniku s dĺžkou 60m a šírkou 20m.
Plocha obdĺžnika je rozdelená na menšie časti pomyselnými priečnymi líniami, ktoré sú spojnicami písmen ležiacich na dlhej strane obdĺžnika. Okrem toho je obdĺžnik pozdĺžne rozdelený tzv. "stredovou čiarou", ktorá spája písmená A a C, na ktorej ležia ďalšie písmená a dvoma ďalšími pozdĺžnymi líniami, ležiacimi v polovici medzi stredovou čiarou a príslušnou dlhou stenou obdĺžnika. Všetky písmená majú svoje presné miesto.

Každý jazdec by mal mať záujem naučiť sa, ako čo najpresnejšie jazdiť v obdĺžniku a tieto vedomosti dôsledne využiť, aby jeho známky na súťažiach boli čo najvyššie. Vyhnutie sa zbytočným chybám znamená čo najmenej "darovaných" bodov súperom.

Jazdenie po obvode obdĺžnika:

Jazdenie po obvode obdĺžnika znamená, že jazdec sa snaží viesť koňa čo nabližšie ku stene obdĺžnika (samozrejme v bezpečnej vzdialenosti), pričom dbá na vyjazdievanie rohov - čiže sa snaží o čo najmenší možný oblúk v rohu obdĺžnika - čo samozrejme závisí od stupňa výcviku - pričom kôň sa musí v oblúku ohnúť tak aby stopy zadných nôh išli v stopách predných a pritom nestratiť rytmus.

Písmená:
Pri prechodoch z jedného chodu do iného, pri zmenách smeru ako aj pri všetkých cvikoch v drezúrnej úlohe je dôležité, aby boli vykonané presne v tom písmene, v ktorom to príslušná úloha vyžaduje, čo znamená, že kôň musí byť na zmenu včas nachystaný. Považuje sa za výraznú chybu, pokiaľ sa daný cvik vykoná 2-3 m za písmenom (čo napr. v cvale znamená jediný cvalový skok).

Diagonála:
Najčastejšie sa v obdĺžniku jazdí dlhá a krátka diagonála.
Dlhá diagonála je uhlopriečka spájajúca najvzdialenejšie protiľahlé písmená a pretínajúca X na stredovej čiare (MXK (KXM) alebo FXH (HXF))

Krátka diagonála sa zväčša jazdí od písmena ležiaceho najbližšie k rohu do písmena ležiaceho v strede protiľahlej dlhej steny obdĺžnika a naopak, t.j. od písmena ležiaceho v strede dlhej steny do písmena ležiaceho najbližšie k rohu na protiľahlej strane, pričom pretína písmeno ležiace na stredovej čiare (napr. F ... E, alebo B ... K)

Spomínam len najčastejšie jazdené diagonály, nakoľko je množstvo ďalších možností ako jazdiť diagonálu na rozmanitých trasách a v rozličnej dĺžke medzi dlhou a krátkou.

Kruhy sa väčšinou jazdia v kluse a v cvale. Zo všetkého najdôležitejšie je, aby kruh, ktorý jazdíte, bol pravidelný. Preto je dôležité, aby bol kôň stále rovnako ohnutý na rovnakom oblúku a klusal alebo cválal v kruhu pravidelne .
Pokiaľ začínate kruh v niektorom z písmen na stene, je potrebné, aby ste sa presne v príslušnom písmene odpojili od steny a presne v tom istom písmene na stenu prišli, pričom ohnutie koňa a oblúk sa nemení.
Kruh - priemer 20m:
Najjednoduchší kruh používaný v drezúrnych úlohách (stupeň Z) je kruh s priemerom 20m. Musí byť pravidelný a jazdec s koňom sa musí "dotknúť" presne stanovených bodov.

Často vzniká chyba pri jazdení 20m kruhu začínajúceho v písmene C (alebo A), nakoľko pri jazdení 20m kruhu začínajúceho v C to jazdcov zvádza pretnúť stredovú čiaru v písmene I, ležiacom na spojnici písmen R a S, ktorá je od C v skutočnosti vzdialená len 18m. Najvzdialenejší bod pravidelného 20m kruhu teda leží až 2m za písmenom I (alebo L).

Kruh - priemer 10m:
Desaťmetrový kruh sa najčastejšie začína v niektorom z písmen ležiacich na dlhej stene obdĺžnika, pričom v najvzdialenejšom bode sa jazdec s koňom musí "dotknúť stredovej čiary oproti písmenu, z ktorého kruh začal. Takisto môže desaťmetrový kruh začínať v písmene ležiacom na stredovej čiare a potom sa jazdec s koňom musí v najvzdialenejšom bode dotknúť steny obdĺžnika. Pri jazdení tohto kruhu z C (A) leží najvzdialenejší bod kruhu na stredovej čiare 4m za písmenom G (D) Analogicky sa jazdia aj 8 a 6m kruhy. Ide o náročnejšie cviky používané vo vyšších úlohách, pričom je množstvo bodov, z ktorých sa tieto kruhy začínajú.
Kruh priemer 15m:
Tento kruh sa najčastejšie jazdí od niektorého z písmen na dlhej stene, pričom jeho protiľahlý najvzdialenejší bod sa dotýka pozdĺžnej línie ležiacej v v polovici medzi stredovou čiarou a protiľahlou dlhou stenou obdĺžnika. Pri jazdení tohto kruhu je dôležité mať na zreteli, že keď začínate robiť kruh (napr. od písmena na dlhej stene obdĺžnika), oblúk musí byť menší, ako pri vjazde do 20m kruhu.