Trakénský kôň sa vyvinul na východe bývalého Pruska, ktoré je teraz súčasťou Litvy a Poľska, a je to staré plemeno. Prví usadlíci tejto oblati boli Skýti, ktorí boli znamenitými jazdcami a chovali húževnaté a robustné kone. Slúžili im na dopravu i v boji. Tieto starobyle kone mali základ kombinácii pôvodného miestneho plemena tzv. ,,svejkov`` , ktorý už vyhynul, mongolskych poníkov a možno aj turkmenskych koní. Hoci pôvodne plemeno nemožno porovnať s moderným trakénskym koňom, je pravdepodobne, že trakénsky kôň vďačí za svoju húževnatosť, vytrvalosť a neúnavnosť svojim dávnym predkom. V 13. storočí sa ustálil pevný systém plemenitby. Šľachtili sa kone schopné vykonávať nevyhnutná práce, vrátane prác na poli, v záprahu, pod sedlom i vojenských činnosti. No úsilie vytvoriť vyhranene plemeno, ktoré by bolo oveľa elegantnejšie a ušľachtilejšie, sa začalo vyvíjať až po ďalších 500 rokoch. V roku 1732 založil pruský kráľ Fridrich Wilhelm I. v Trakénach kraáľovský žrebčín, ktorý sa stal strediskom pre rozvoj nového plemena. Miestne kmeňové stádo sa krížilo s arabskými, turkmenskými koňmi a prvými koňmi typu anglickeho plnokrvníka. Výberová plemenitba s ustalenými vlastnosťami. Prvoradým cieľom bolo vytvoriť elegantného kočiarového koňa, ktorý by bol vhodný aj pre vojsko a jazdectvo. V roku 1787 po smrti Fridricha prevzal riadenie žrebčína štát a ku koňom sa ďalej prikrižovali anglické plnokrvníky, turecké, dánske a mecklenburské kone. Nakoniec sa v roku 1878 založila plemenná kniha a na vylepšovanie plemena sa pravidelne prikrižovali arabské kone a anglicke plnokrvníky. Trakénsky kôň si čoskoro získal veľkú obľubu a v širokej miere ho používalo jazdectvo v prvej svetovej vojne. V medzivojnovom obdobi nadobudli trakenske kone dalsiu popularitu, ked v rokoch 1924, 1928 a 1936 vyhrali na olympijskych hrach. Medzi rokmi 1921 a 1936 dokazali trakenske kone svoju odvahu neuveritelnym vykonom - devatnasobnou vyhrou strach nahanajucej Velkej pardubickej. Pocas druhej svetovej vojny ich vsak zasiahla pohroma a plemeno takmer vyhynulo. V roku 1944 unikalo asi 800 najlepsich trakenskych jedincov pred ruskou armadou do zapadneho Nemecka. Po vycerpavajucom putovani zostalo len priblizne 100 koni, ostatnou cestou zahynuli. Zvyšné ukoristili Rusi a odnoz ruskych trakénskych koní tam doteraz properuje. V roku 1947 sa v Nemecku vytvorila asociácia, ktorá sa pokúšala o obnovenie plemena, a to úspešne. Dnes sa trakénsky kôň v širokej miere chová po celom Nemecku. Trakénskeho koňa ako plemeno šľachtili s veľkou odbornosťou, a hoci sa pritom použilo veľké množstvo anglickych plnokrvníkov, vždy bolo úsilie o zachovanie a rozvoj trakénskeho charakteru a povahy. Jedným z prvých anglickych plnokrvných žrebcov, ktoré mali veľky vplyv na plemeno, bol Perfectionist, syn Persimmona, ktorý vyhral Epsomske Derby a St. Leger v roku 1896. Perfectionist mal syna Tempelhutera a pôvod vačšiny moderných trakénskych koní možno sledovať k týmto dvom žrebcom. Pravidelne sa k nim prikrižovali aj arabské kone, keďže sa predpokladalo, ze vykompozujú všetky prípadne chyby , ktoré mohli zostať po plnokrvnikoch. Na moderných trakenských koňoch možno aj dnes občas vidieť znaky arabskeho dedičstva. Súčasný trakénsky kôň je jeden z najmnohostrannejších pretekárskych koní našej doby uznavaný na medzinárodnej scéne. Súťaží v každej jazdeckej discipline na najvyššej úrovni a osvedčil sa ako vynikajúci v drezúre i v skokoch. Vďaka dôslednému šľachteniu sa zneho stal neobyčajne kvalitný kôň s vynikajúcim exteriérom. Má prirodzene veľa vytrvalosti, je veľmi odvážny a má pokojnú, ale energickú povahu. Čo sa týka exteriéru, na jeho hlave, ktorá je veľmi pekne tvarovaná a príťažlivá, zbadať vplyv anglickeho plnokrvníka. Má elegantný dobre stavaný krk nasadený medzi mocné šikmé plecia, ktoré umožňujú vynikajúci plynulý pohyb. Má silnú svalnatú telesnú konštrukciu, ktorá poukazuje na rýchlosť a atletikosť, so zdatnými pevnými nohami. Hrudnik má hlboky a široký, trup  pekne zaoblený, chrbat kompaktný s veľmi mocným zadkom. Vysoko nasadenyý chvost nesie vysoko, čo tiež prispieva k jeho reprezentaíivnemu výzoru a elegancii. Môže mať akúkoľvek jednoliatu farbu s výškou 160 az 165 cm.